ping pong competition, school, dat boy.

1. february 2013 at 14:43 | Jane Jekill |  #memoirs
Všetci sa tešia na polrok. Hodnotenia polročnej práce žiakov. Čo môže byť lepšie, než výraz rodičov pri pohľade na ten nezmyselný zdrap papiera? Asi len následné zaracha. Alebo opíjačky na znak dobrého spolužitia a oslávenia aspoň jednej jednotky... Ale to nieje to jediné, čo chcem dnes rozobrať.


Rozdávaniu vysvedčení predchádzalo veľa dobrých, i tých menej šťastných udalostí. Teda, čo sa mojej triedy týka... Ak to mám zhrnúť, a predsa neprezradiť veľa... Začalo to autohaváriou spolužiaka, ale ten je už v poriadku. Pokračovalo chýbaním slovenčinárky, ktorá bola nahradená jednou paniou, ktorá má IQ rovné chladiacim boxom. Teda, dalo by sa polemizovať, že sa aspoň veľmi neučíme, no na monitor nechcem o rok prísť vymletá ako ovca... A potom tie lepšie udalosti...

Pingpongový turnaj, o ktorom sme sa dozvedeli deň pred konaním. Boli sme úplne nepripravené, a tak to i dopadlo. Aspoň sme sa uliali. :D
A samotné rozdávanie výpisov. Teda, skôr to čo nasledovalo po nich. Cesta na stanicu v obsadení Jekill naľavo, Babe v strede a Plastic napravo. Nikdy mi ani nenapadlo že s nimi budem ísť takto po meste. Už nie, nie po tom čo sa stalo... No to je jedno. Oni dve jedli niečo v štýle Pikao, len vanilkové (A ja som musela dookola počúvať ich kvákanie o tom aké je to hnusné. Vyhodím, nie?), a ja som si ocucávala maxi roksové lízatko (len za 39 centov!). Po prekľučkovaní mokrými chodníkmi, ľuďmi bez úsmevu a vzduchom samotným sme došli na stanicu. A po chvíli sa tam objavila aj skupinka chlapcov. Mohli mať tak 16 maximálne. Ako náhle sa zastavili, dala som Plastic signál, že za ňou stojí skupinka, ktorá po nás zvláštne pozerá. - Totiž, ako jediná som stála tak, že som na nich videla... Babe i Plastic k nim stáli otočené chrbtom. Po chvíli som si ich prestala všímať a pokračovala vo veľmi zaujímavom rozhovore s dievčaťom, pre ktoré som sa pohádala s bývalou najlepšou kamarátkou, a dievčaťom, ktoré mi bolo kedysi najlepšou kamarátkou... Zabudla by som. Od príchodu na stanicu som sa zaujímala o ten prúd vody tečúci odniekiaľ, znikadiaľ. Robím si srandu, tiekol z asi päť metrov vysokej strechy nad stanicou. Keď som stratila záujem nad rozhovorom s babami, i nad sledovaním desiatich párov očí, ktoré si premeriavali celú moju osobu celých pätnásť minút, začala som ten prúd ľadovej, už skoro jarnej vody pozorovať. Bolo to zaujímavejšie, než trápenie sa nad okolitými ľuďmi. Tí predsa nemali na práci nič lepšie, než sa zamýšľať nad vlastnými problémami a, samozrejme, samoľútosťou. Po chvíli hypnotizovania a nadväzovania očného kontaktu s niečím na prvý podľad nevidomým (voda) ma z môjho alter vesmíru vytiahla Babe so slovami, že už de bus. Tak sme zaujali svoje strážne pozície, tri vedľa seba stojace na miste, kde nám autobus zastavuje najčastejšie... A predsa žiadna z nás nenastúpila ako prvá. Kurňa. Tak sme si sali aspoň pred ňu. Po kompletnom usadení trojky akože kamarátok prišli na rad ťažšie kalibre. Desina JBI (Jekill's body inspection, vážne hľadeli ako rengen) sa rozdelila, a niekoľko z nich (- predpokladám že traja, všímala som si len jedného, čiže...-) nastúpilo k nám. Jedinec, ktorý ma najviac zaujal, a dalo by sa povedať, že aj ja jeho (neskôr sa dozviete) si sadol hneď za Babe, čiže mal na mňa úžasný výhľad (ako aj ja na neho), ktorý znamenite využíval. Celú cestu som bola totiž otočená na Plastic a Babe, a keď sa Babe čo i len trochu nahla (čo robila vlastne v jednom kuse) tak som videla ten pár modrých očí, ktoré ma skúmali ako šteňa, ktoré prvýkrát vidí sneh. Niekoľkokrát som mu pohľad opätovala a následne som svoju pozornosť začala venovať Plastic, ktorej som o neznámom žltovlasom (blonďák. fujky fuj) povedala, a tá po chvíli odpočula meno Viktor. Takže si Viktora ešte nájdem. :D Potom nasledovalo vystúpenie z busu... výbuchy smiechu a jeden obyčajný úsmev (pár obyčajných úsmevov, baby sa ku mne tiež pridali) na zadnúčasť autobusu, kde sedel...

Tiež máte radi takéto... ehm, zážitky? :D

Ako dopadlo vaše vysvedčenie?
Oslavovali ste?
Chcelo sa vám tento článok čítať? :D

Mimochodom. Články budú odteraz pridávané menej, nemám toľko času.

Luy yourself. Bye.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 allm | Web | 1. february 2013 at 16:03 | React

člámnok sa mi chcel čítať a aj je zaujímavý.... Vysvedčenie je v pohode. Inak, fest zaujímavý zážitok :D

2 Natali | Web | 1. february 2013 at 22:11 | React

Ping pong neviem hrať ale strašne by som chcela. :D
A u mňa žiadna oslava nebola, som chorá, oslavujem jedine Paralenom. :D
Článok som si v poho prečítala, ležím unudená za notebookom, takže čítanie mi naozaj teraz ide. :D

3 Arya Flowerny Turner | 2. february 2013 at 20:37 | React

Vysvedčenie... nad očakávanie :D to znamená iba jedna trojka :D a dve dvojky, ale som so sebou fakt spokojná.
Oslavy sa nekonali, rodičia totiž nezdieľali môj názor, že to je dobrý výsledok mojej polročnej práce. Ale veď nevadí...
Článok sa mi čítaťchcel, páči sa mi štýl ktorým píšeš, je to ozaj pútavé ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement



free counters
Flagcounter zavedený 23.9.'12. Za každú návštevu ďakujem.
Všetok obsah blogu je majetkom autorky Jane Jekill.

[ © 2.9.'12- Forever | Jane Jekill]