first.

8. september 2012 at 10:31 | Jane Jekill |  #intuitus
1.'
Zakomplexovaná osoba hľadá známky zmysluplnosti. Čo mi dáva zmysel? Že obloha je modrá a tráva zelená? Kto by sa nad tým zamýšlal aj keby je obloha ružová a tráva modra? Napriek tomu mi to nedáva zmysel. Mne nedáva zmysel už nič. Ako sa človek može zalubiť? Možno láska nemá byť pekná, možno to pekné su len tie slzy , len my sme tak naprogramovaný, že to vnímame ako zlú vec. Niekto hovorí bože "buzerant !" ale pritom sám má sklony k láske k rovnakému pohlaviu. Čo ak sme sa každý narodili ako BI? Tak ako sa možu dievčatá rozprávat a rozumiet si ako kamošky, možu sa milovať ako milenky. Nie je na tom nič zložité... aj tak, toto su len moje myšlienkové pochody o tomto zvláštnomm svete, ktorí ma nikdy neprestane udivovať :/

C L I C K 'W H O L E A R T I C L E.'


2.'
Plač bolí, ale prečo? Preto lebo si to vsugerujeme do hlavy? Ja som sa naučila plakať bez toho aby ma to bolelo /dlhoročné skusenosti-už od narodenia/... Hovorí sa, že muž by nemal plakať, že to je len pre baby. No lenže je to to najkrajšie keď silný jedinec prejaví city, no nie? Je to bežná vec, keď sa muži dokážu smiať prečo by nemohli plakať. Musí byť nejaký protiklad, ako je deň a noc, svetlo a tieň, Boh a Diabol, prečo by nohol byť aj Smiech a Plač? Ale len málo kto tento pochod pochopí, predovšetkým dievčatá a tí silnejší z jedincom, ktorí presne vedia o čom hovorím. Ja len jednu vetičku, "načo hrdosť? načo sa tváriť, že je všetko v poriadku. Nieje jednoduchšie prejaviť city, nech ľudia vedia komu pomôcť? Chlapci, babenky neskrývajte svoje pocity, pretože neviem komu možem podať pomocnú ruku....

3.'
Za minulosťou by som sa nemala obracať, ale aj tak mi to nedá...Keby som niektoré veci urobila inak tak by aj moja prítomnosť bola iná. Toľkým ľudom by som sa chcela ospravedlniť, ale aj ta viem , že nikdy to nebude ako pred tým. Už nikdy ma neobímu tak silno ako vtedy :/ Ja len že.. chýbate mi... Boli obdobia kedy som bola mrcha a postrácala som to najcennejšie- kamarátov. Samozrejme, že som sa snažila ospravedlniť sa, no nie všetco to prijali. A teraz? Mám citlivú chviľku a chýbajú mi krásne zažitky s nimi. Pozerám na staré fotografie a zotieram si slzy. No minulosť už nevrátim späť. Nezmením chyby v minulosti... napriek tomu sa možem pokusiť zmeniť chyby v prítomnosti... ďakujem tým čo mi do života niečo dali a tým ktorí sa už ku mne nevrátia a otáčajú sa mi chrbtom. Ja vám aj tak ďakujem a NIKDY nezabudnem na to čo som s vami prežila.

4.'
Mám nejaký cieľ, dajme tomu... Snažím sa za ním isť. Mám nejaké kriteria ako by to asi mohlo vyzerať... Napriek tomu, čím ďalej za tým viac kráčam, tým mám pocit, že sa to vzďaľuje... Niečom stále núti rozmýšlať nad danými okolnosťami. Čo ak? Minulosť ma prinútila nedoverovať viac ľuďom. To ma desí... pretože si ľudí od seba v podstate odohnávam koli črepinám minulosti. Potom som len neznesiteľne otravná... Fakt by som asi mala prestať rozmýšlať na takýmito vecami. Ešte viac ďalej ma štve že to nemožem nikomu povedať, nepochopil by to nikto iný ako ja sama. Myslela som, že každu vec niekto musí pochopiť, ale moje pocity asi nezdieľa nikto... Ja sa len chcem ospravedlniť, že som niekedy neznesiteľná, príliš depresívna... Možno aj tak prejavujem priateľsvo , naklonnosť a v nepodstatnom rade aj lásku.

5.'
Poznáte ten pocit, že sa vám nič nedarí? Tak mne už asi mesiac v kuse. Bolo teda pár svetlých momentov, ale čo sa radosti týka bola vážne len krátkodobá. Avšak blížim sa k pointe tejto nostalgickej chvíľky. Zistila som, že niektorí ľudia na mňa hľadia s neskutočným odporom a to nemusím byt ani neupravená, nemusím sa s nimi rozprávať. Skrátka na mňa tak hľadia. Dnešný pohlad jednej nemenovanej osoby som si z ťažka vychutnala. Opätovala by som ho, ale naučím vás jednu vec- Neoplatí sa vracať útok. K ničomu to nevedie. Stačí sa pozrieť na ten problem "mojimi" očami a vidite v tom len ďaľšiu retardáciu rozmaznaného decka, ktoré určite raz dospeje. Možno jej to bude musieť ukázať sám krutý život, keď ešte ani teraz nezažila v podstate nič. Viete čo mi toto pripomína? Tie americké blogy v ktorích si "nuly" ako ja vylievaju srdiečka a depresie :D A ohovárajú spoolužiačky ktoré ich neskutočne šikanujú. Až na tú maličkosť, že mňa nik nešikanuje. Možno by nejaký dovod bol, ale zatial si asi nikto žiadnu zámienku na šikanu nenašiel.

6.'
Spomeniete si na takýto moment vystrihnutý ako z filmu? Dvaja "zaľúbení" sa pohádajú. Chlapec jej donesie kyticu ruží a myslí si že pohár vína, jeden romantický "kamerový" pohľad do jej uplakaných dojatých očí všetko vyrieši? Ktorí muž sa s vami porozpráva o probleme normálne? Vždy to bolo tak, že som počúvala "PREPÁČ". Bolo ich už toľko, že toto slovo stráca pre mňa určitú hodnotu a už je to iba obyčajné slovo, tak isto ako ZÁLEŽI MI NA TEBE. Počúvam to z každej strany ale kto z tých ludí to myslí naozaj uprimne? Bohužial bola som naivná, som naivná a taka zostanem. Verím v to, že ľudia sa menia a odpúšťam aj najväčšie svinstvá čo mi ľudia dokážu spraviť. Život je o odpúšťaní... Nenaučila ma to škola, ani rodičia, ani televizia, ani časopisy. Toto som sa naučila úplne sama. Som na to hrdá a nikto na svete mi toto poznanie nevyvráti, ani nezmení moj názor. Vraciam sa k tomu "prepáč". Čo tak vymyslieť niečo originalnejšie. "Nepáraj sa s tým stará" to može vyznieť troška arogantne a necitlivo, ale myslím, že ja by som to pochopila. Možno slovo ako "Usmev! Nehnevaj sa na mňa." K tomu možno silné objatie alebo len ten pohľad z očí do očí. Niekedy to povie viac ako jedno "Prepáč". Toto slovo vymyslel určite nejaký muž a možno aj žena. Situácia ako pristihneš manželku s iným a ona ti na to povie "Prepáč, mrzí ma to." Mne sa zdá že v slove prepáč je viac ironie ako v iných slovách. Pretože ľudia si myslia, že sa všetko vyrieši jedným ubohým slovíčkom.

7.'
Poznáte ten pocit, keď nechcete skrývať svoje pocity za úsmevom? Ale... inak to nejde? Musíte sa pred určitou skupinkou ludí tváriť, že je všetko v poriadku?.. Myslím, že to znova prežívam... :P Poznám ten pocit takmer ako svoju najlepšiu kamošku, veľmi často mi podá ruku a hovorí mi "Tak Januška dneskam ťa vezmem za ruku a smej sa aj keď chceš plakať" Ah jaj... Unavujúce. Ten kráásny pocit keď si lahnete do postele, konečne zaspíte. Ponoríte sa do svojich snov a želáte si aby ste sa zobudili, pretože akonáhle sa zobudíte všetka tá bolesť sa vráti, ale musíte sa usmievať, pretože iná možnosť nie je. Hovoríte o pocitoch kade komu ale niektorím ľudom to zatajíte pre ich dobro. Ja neviem serem si do huby svojimi myšlienkami, raz hovorím, že by ludia nemali skrývat slzy, pocity atď. Ale sama to robím. Sama som nútená skrývať pravdu, ktoru dúsím v sebe a na prechádzku ju púšťam len večer sama sebe do vankuša. Všetky tie vzlyky, slzy.. Ľudia nemajú radi smutných ľudí , tak som veselá. Veľa krát je to spontánne , ale občas spravím prešvih. Občas to viem krásne zahrať, že som šťastné mladé dievčatko so zmyslom pre humor. LOŽ~zNova.

8.'
Nič mi nevychádza, maximálne vzťahy s rodičmi a priateľmi. Ale viete čo? Usmievam sa a stále. Od momentu ako som šla od tej užasnej osobky až po vlak. Nemám dovod sa moc usmievať, ale usmievam sa. Depresia? Nie ! Extáza ? ANO ! To je moj liek... liek na bolesť, no boľavý chrbát :D Som silná, zostanem silná :D Maskary su v tejto dobe drahé, treba šetriť slzy :3 xD Vlastne ja ani nemám koli čomu plakať. Mne to ani nejde, pretože sa snažím sa smiať a nedokážem robiť dve veci naraz. Bohužiaľ. Na niečo som dneskam prišla. Záleží na ľuďoch. Vo vlaku som dneskam stretla jednu staršiu pani a povedala mi " Šťastný večer!" Viete čo to je ? To je dodanie energie. Povzbudilo ma to a zburalo mi to veľa barier k ceste ku šťastiu. Vždy budem myslieť na túto vetičku. "Šťastný"- toto je moj lektvar ! Moja kuracia polievka na dušu. Budem šťastný či už bez neho, bez nich, bez nej, bez všetkého. Vždy budem mať aspon sama seba :3 a to pomerne stačí k tomu aby som mala hlavu otvorenú pre nové zážitky, možností a ľudí. Ďakujem
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 čuvač | Web | 9. september 2012 at 10:30 | React

úža :D . . .

2 Natali | Web | 9. september 2012 at 14:45 | React

ahoj, beriem ťa do Affs. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement



free counters
Flagcounter zavedený 23.9.'12. Za každú návštevu ďakujem.
Všetok obsah blogu je majetkom autorky Jane Jekill.

[ © 2.9.'12- Forever | Jane Jekill]