Čo mi dáva literatúra. (úvaha)

27. may 2013 at 14:27 | Jane Jekill |  #intuitus
Tento text pochádza priamo z mojej dielne. Bolo to písané ako školská práca, ale nejakým spôsobom cítim, že to sem proste chcem zavesiť. Ale k samotnej úvahe...

Literatúra je, dalo by sa povedať, rovnako dobrým priateľom človeka, ako pes. Sprevádza nás totiž už od útleho detstva. Ako malí sme počúvali rozprávky z úst našich rodičov, učili sme sa vďaka nim rozprávať, rozvíjali našu predstavivosť a myseľ, ktorá vtedy ešte ani len nesnívala o tom, že raz budeme môcť čítať úplne samostatne. No ani sme sa nenazdali, a prišiel prvý ročník, v ktorom nás čítať naučili. Najprv veľmi diletantsky, ale predsa, sme sa snažili prečítať naše prvé slová. Síce to bola literatúra úplne banálna, časom sme prešli na väčšie diela, ktoré mali možno o takých sto slov viac. Väčšina z nás začínala autarktné vzdelávanie v oblasti čítania nad krátkymi textami. Zväčša to boli jednoduché básničky od známych slovenských autorov. Ale i to pomohlo.
Neskôr, keď sme sa od našich čítacích hrubiek skoro úplne dištancovali, začali sme siahať po trochu zložitejšej literatúre. Zložitej, samozrejme, primerane k veku. Väčšia časť z nás si ako svoje prvé knihy vybrala príbehy o statočných rytieroch, niekoľkohlavých drakoch a krásnych princeznách.
Keď sme boli starší, a čítanie nám šlo, takpovediac, odruky, začali sme siahať po poviedach, novelách, ale i románoch. Odcudzovali sme klamstvo, pýchu, faloš, zradu a naopak, pozdvihovali sme odvahu, múdrosť a skromnosť typicky i netypycky kladných postáv. Začali sme si vyberať literatúru podľa toho, čo sa nám páčilo a o čo sme sa zaujímali. A nielen pointa textov, ale aj štylistika, ktorou autori píšu, na nás zanechala svoju daň a bola jednou zo základných podmienok vyberania kníh, nad ktorými sme neraz strávili celé dni, niekedy i noci. Veľa z nás, dalo by sa povedať, že väčšina ľudí, ktorá kedy siahla po nejakej forme literárneho diela, čítala práve literatúru faktu. Či už tuctový návod na obsluhu záhradného grilu, vlasového sušiča, alebo tajné spisy pre Josifa V. Stalina obsiahnuté v diele Kniha Hitler. Niektorí majú radi zas detektívne príbehy, v ktorých vystupujú na prvý pohľad sociopatickí delikventi, v ktorých dokážeme po tuhšom uvažovaní o ich myslení nájsť neraz géniov, nadpriemerne inteligentné osoby, ktoré proste neboli pochopené. Existujú aj skupiny, ktoré radi siahnu po takzvanej sci-fi literatúre. Dalo by sa povedať, že táto literatúra je najbližšie našim knihomoľským začiatkom. S rozdielom, že ten drak sa zmenil na trojhlavého psa, princezná na zlú čarodejnicu Bellatrix Lestrangeovú a princ na bielom koni je pre nás teraz Harry Potter na Nimbuse dvetisíc, ktorý dokázal ako dieťa odolať kliatbe toho, ktorého meno nevyslovujeme. A niektorí, najmä hrdí patrioti, čítajú radi vlastenecké diela Hurbana, Smreka, Tajovského, či Štúra.
Čo nám, mne, dala a stále dáva literatúra? Je to hlavne najlepšia možnosť pre únik z dnešnej nie vždy najkrajšej reality do vysneného, nového sveta. Môžeme sa ňou dokonca preniesť časom, napríklad v už spomínanom diele Kniha Hitler. Môžeme naživo počúvať rozhovory už dávno mŕtvych géniov, niečo od nich dokonca aj pochytiť. Čítaním sa obohacujeme o novú slovnú zásobu, učíme sa lepšie kombinovať slová a písať, rozprávať estetickejšie.
A ktovie, nebyť literatúry, možno by ani tí géniovia v detektívkach neboli takí, akí sú.
 

Čo sa za ten týždeň (ne)zmenilo?

18. may 2013 at 9:46 | Jane Jekill |  #memoirs

Tak, po siedmich dňoch sa opäť hlásim. Čo mám, alebo nemám, nové? Musím uznať, tento týždeň bol poriadny zaberák a ja som veľmi zmenila pohľad na určité veci, na určitých ľudí. V prom rade by som rada poznamenala, resp. sa ospravedlnila že na majnstrím (zasa) seriem. Ale nieje to až tak zlé, snažím sa a keď mám čas a nápad automaticky sa premiestňujem do administratívy. Čo sa týka voľného času, toho teraz moc veľa nemám. A môžu za to samozrejme, tie veci, ktoré, ako som už písala, "sa zmenili". Tak, ako to je so mnou vlastne?

Next articles

 




free counters
Flagcounter zavedený 23.9.'12. Za každú návštevu ďakujem.
Všetok obsah blogu je majetkom autorky Jane Jekill.

[ © 2.9.'12- Forever | Jane Jekill]